Potom nasledovala štrnásťročná Fatima. Rozprávali sme sa o voľbe povolania, keďže budúci rok končí základnú školu a musí si vybrať na ktorú strednú sa prihlási. Ako pomôcku som použila obrázkový slovník jej mladšieho brata, vydaný niekde v Indii s nie veľmi vydarenými ilustráciami, ale zato s piatimi stranami obrázkov rôznych povolaní. Zrazu ukázala na obrázok vojaka v khaki uniforme a s úsmevom prehlásila : „ Ja chcem byť ako on, ako Hitler!" Zamrzla som. „ Čo ty vieš o Hitlerovi?" znelo v mojom hlase prekvapenie aj zdesenie. Fatima zmenila tón, vidiac, že sa niečo deje : „ No, že to bol veľký vojvodca!" To, že bol zodpovedný za smrť miliónov nevinných ľudí, to už nevedela. Nakoniec sme jej obdiv k uniformám pretransformovali do povolania letušky, ale ako mi pri odchode jej matka povedala „manžel bol zhrozený, keď počul, čím by chcela byť, nevie si predstaviť, že by lietala kade-tade po svete a on by nevedel, kde je..." Ja som si teda vedela naozaj dobre predstaviť, ako bol otecko šokovaný - predstava, že by dcéra  existovala bez jeho kontroly, je v Saudskej Arábii ešte stále tabu.

Zlatým klincom večera bol Aziz. Tento šesťnásťročný mladík je typickým predstaviteľom súčasnej mladej saudskej generácie, trochu rozmaznaný, trochu naivný a hlavne s hlbokými medzerami vo vedomostiach o svete okolo nás. Pripravujem ho na tzv. IELTS test, čo sú všade vo svete uznávané skúšky z angličtiny, ktoré sú vyžadované niektorými firmami pri prijatí do zamestnania alebo univerzitami pri prijatí na štúdium. Skúšky sa robia vo všetkých krajinách sveta a sú jednotné, to znamená, že otázky sú rovnaké a  požaduje sa tá istá úroveň vedomostí, či ju robíte v Saudi, Japonsku či na Slovensku. Azizova angličtina bola celkom dobrá, horšie to bolo s tými vedomosťami a tým pádom aj príslušnou slovnou zásobou, takže na tom sme pracovali posledné dva mesiace. Ako perličku uvediem, že napr. pri preberaní témy životného prostredia som mu položila otázku, že čo by navrhol vedeniu svojej školy na zlepšenie životného prostredia. Hlboko sa zamyslel a potom povedal: „ No, aby zriadili viac parkovacích miest okolo školy, lebo niekedy sa mi stane, že keď prídem neskôr, nemám kde zaparkovať ( má vlastné VOLVO) a musím ísť pešo až z vedľajšej ulice."  Pri preberaní témy nezamestnanosti v Saudi, ktorá zahŕňa aj asi 25 percent mladej generácie, som sa ho spýtala, že ako je to možné, keď krajina zamestnáva asi 6 miliónov zahraničných robotníkov. Pohotovo povedal, že ani on ani nikto z jeho spolužiakov by nikdy nešli fyzicky pracovať, keďže považujú fyzickú prácu za niečo podradné. Včera sme sa rozprávali o násilí a šikane. Spomenula som príklad z niektorých anglických stredných škôl, na ktorých majú pri vchode detektor kovov, aby zabránili študentom priniesť do školy zbrane. Šokoval ma citátom z Main Kampf, ktorý som nikdy nečítala, ale on ho uviedol štýlom : „ Aj Hitler povedal, že muža robí mužom zbraň." To už bolo na mňa priveľa. Spýtala som sa, že či tú knihu čítal a čo o Hitlerovi vie. Odpovedal, že nie, ale že našiel citáty na Internete. Nuž, o Shakespearovi či Leonardovi da Vincim si na Internete nečítal...

Večer som volala Abdulovi, môjmu dospelému saudskému študentovi a priateľovi. Nebol prekvapený, podľa neho naozaj veľa ľudí v Saudi vníma Hitlera ako veľkého vojvodcu, ktorý si dokázal poradiť so židovskou otázkou - slovo Izrael sa tu nepoužíva tak často ako výraz  „okupovaná Palestína"  - a nevnímajú ho tak negatívne ako my, Európania. Povedal mi tiež, že islam neučí nenávidieť príslušníkov iných náboženstiev, ale že sami Saudi považujú samých seba za niečo viac, za akúsi „nadrasu" a z toho pramení ich postoj k iným národom a prehnané sympatie k Hitlerovi, ktorý v globále propagoval to isté.

Nuž, trávila som to ťažko, vracajúc sa v spomienkach na Chrámovú horu v Jeruzaleme, kde som skoro v jednom okamihu vychutnávala drsný dotyk kameňov v Múre nárekov, vôňu kadidla v Chráme Božieho hrobu a čulý ruch na arabskom bazáre s výhľadom na zlatú kopulu mešity Al-Aqsa, kde vládol pokoj a rešpekt ku všetkým náboženstvám a nikto neriešil, či ste kresťan, moslim alebo Žid a rozmýšľala som, či to všetko bolo len zdanie alebo skutočnosť a čo vlastne vedie ľudí k tomu, aby denne zabíjali iných ľudí v mene nejakej viery a aká dlhá bude cesta mojich saudských študentov k poznaniu, že nie sú dôležité len vedomosti z Angličtiny, ale predovšetkým tolerancia a pochopenie iných národov, náboženstiev a kultúr...