Včera popoludní vkročila moja obľúbená štrnásťročná študentka do izby a na stôl hodila papierový elaborát, pozostávajúci z asi dvadsiatich  tlačených strán. „ Zajtra mám polročný test z angličtiny," oznámila sucho. „ To si mi nemohla povedať skôr ?"  spravodlivo som sa rozčúlila. „ A kde máš knihy?" „ Knihy mi netreba," odpovedala, „ stačí, keď budem vedieť to, čo je v týchto papieroch. A to viem, som v triede najlepšia." Pozrela som si papiere bližšie - boli na nich vytlačené otázky a odpovede z príslušných kapitol jej anglických učebníc, ako napr. Moje hobby, Cestovanie a podobne, zahrňujúce nejaké frázy, gramatiku aj slovnú zásobu. Za hodinu sme si to bez problémov prešli a ja som odchádzala spokojná, že Fatima vie naozaj všetko, čo sa bude od nej na teste chcieť a našťastie - aj podstatne viac. Ešte som cestou domov v aute rozmýšľala, že aké je to milé od jej učiteľky, že to takto študentom uľahčuje a bola som spokojná sama so sebou, že som niektoré gramatické chyby v danom  texte bez komentára opravila a neriešila.

Večer pri čítaní Arab News som narazila na článok s názvom „ Kníhkupectvá zarábajú na predaji skrátených verzií príprav na testy." Priznám sa, že som si to musela prečítať trikrát, kým som pochopila, o čo tam išlo a keď mi to došlo, tak som bola v šoku. Takže - aby bolo jasné, ako to teda vlastne funguje s tými testami v Saudi :  Učiteľ vyrobí testové otázky  a aj s príslušnými odpoveďami ich napíše, vytlačí a ofotí - 50 krát, 100krát - cca podľa počtu študentov v triede alebo v ročníku. Potom ich zanesie do najbližšieho kníhkupectva a dohodne sa s predavačom na cene za kus - obyčajne medzi 10 a 25 SAR ( 2-5 euro). Na druhý deň zoberie jeden exemplár do školy, ukáže ho študentom a povie : „ Tu máte všetky otázky aj odpovede, ktoré budú v teste, keď to budete vedieť, určite skúšky spravíte. Môžete si to kúpiť v tom a v tom kníhkupectve." Samozrejme, všetci študenti alebo ich rodičia bez zaváhania ihneď vyrazia do obchodov a materiály si kúpia - niektorí študenti sa z nich dokonca aj učia  - a v deň D napíšu testy. Po skončení skúšok učiteľ opäť zájde do kníhkupectva, dá majiteľovi dohodnuté percento z tržby a zvyšok si strčí do vrecka  - čo môže byť aj viac ako 500 euro. Všetci sú spokojní - rodičia, že deti spravili skúšky, kníhkupec, že zarobil a učiteľ, že môže preukázať, že je dobrý učiteľ, lebo jeho študenti zvládli testy a samozrejme, teší sa z bočného príjmu, ktorý poputoval do jeho vrecka.

Priznám sa, že v prvom momente po prečítaní som sa hanbila za to, že som učiteľkou. Potom som rozmýšľala, že ako je to možné, že Saudské ministerstvo školstva takéto niečo toleruje, keďže to tu takto zjavne funguje už niekoľko rokov. A potom mi došlo, prečo majú všetci moji študenti - a som presvedčená, že nielen oni - problémy s logickým myslením a chápaním súvislostí. Jednoducho sa neučia systematicky a hlavne logicky pochopiť daný problém, situáciu či princíp, ale sa len mechanicky „nadrú" otázky a odpovede, aby spravili testy a po skúškach to jednoducho zabudnú a za pol roka sa celý proces zopakuje. Bolo mi z toho zle. A ešte aj z ďalšej informácie v spomínanom článku, kde sa nemenovaný otecko vyjadril, že „učebnice sú pre jeho syna ťažké, komplikované a plné zbytočných informácií, takže on radšej preferuje kúpiť mu tieto „ výcucy"  ( ako som si ich v duchu nazvala ja), z ktorých sa mu ľahšie učí." O tom, že robí svojmu dieťaťu tzv.„ medvediu službu", zjavne nepremýšľal. Mala som pocit, že bol vzdelávaný kedysi presne v tom duchu ako jeho syn teraz - bez potreby premýšľať. Pravdou však je, že obchodného ducha tu dostávajú do vienka asi všetci a majú ho aj učitelia, aj keď študovali niečo iné - evidentne však obchodovať vedia...